Dnešný pondelok sme v rámci celotýždňovej exkurzii po stopách oral history navštívili 4 chorvátske dedinky, ktoré boli počas fašistického teroru 2-hej svetovej vojny zrovnané so zemou, vypálené a jej obyvatelia vyvraždení. Prvá zastávka bola v Mune, Malom aj Veľkom, kde sme sa dostali na úplne pokojné miesto, kde obyvatelia žijú poľnohospodárskym spôsobom života. Najbližšia stredná škola je v Rijeke. Obe dedinky sa nachádzajú v oblasti východnej Istrie a počas prvej svetovej vojny ich anektovalo Taliansko. Počas druhej svetovej vojny boli vypálené a jej obyvatelia vyvraždení, predovšetkým kvôli pomoci partizánom. Na hlavnej ceste stojí veľký biely mramorový monument venovaný pamiatke zavraždených partizánov. Taktiež tu stojí memoriál trojuholníkového tvaru, ktorý pripomína práve 5. mája 1944, kedy nemeckí a talianski okupanti Vele a Male Mune zapálili a zničili tak 98 domov a 85 ďalších budov. Svoju dávku utrpenia prežili aj miestni katolícki kňazi. K pamiatke kňaza Alojza Kristana, ktorý bol zavraždený až v roku 1947 v rámci prenasledovania cirkvi v Juhoslávii tu je umiestnená pamätná tabuľa.
Asi o desať kilometrov ďalej sme navštívili Žejane, ktoré sú špecifické svojim vlastným jazykom, možno povedať nárečím. Žejane mali počas vojny veľmi podobný osud ako Mune. Rovnako boli v prvej polovici 20. storočia anektované Talianskom. Hlavný monument venovaný pamiatke udalostiach má tvar písmena Ž, je z bieleho mramoru a obsahuje mená všetkých partizánov a padlých civilistov. Monument postavili 27. júla 1969 a tiež je tu vyrytá báseň chorvátskeho poetu Jure Kaštelana. Zoznam padlých nie je dlhý, najfrekventovanejšími sú priezviská Sankovič a Stambulič, okrem nich už len jedno, Dorčič.
Poslednou zastávkou bola Lipa, kde nás očakávalo na miestne podmienky veľmi moderne vybavené múzeum strašných udalostí druhej svetovej vojny. V prvej miestnosti stručný prehľad vývoja obce, video so svedectvami navrátilcov a na druhé poschodie nás doprevádzal dupot vojenských topánok, kde sme našli svetelnú mapu okolia a na nej pohyb fašistických jednotiek a v druhej miestnosti dizajnérsky veľmi zaujímavý memoriál venovaný individuálne každému vypálenému domu aj s menoslovom obetí. Na druhej strane digitalizovaná prezentácia fotiek priamo z udalosti, ktoré si ako trofej uchovali fašistickí útočníci. Z jedného z vypálených domov sa podarili vytvoriť pamätník zavraždeným obyvateľom. Lipa zo všetkých spomenutých dedín, podľa počtu obetí, trpela najviac. Ich počet bol komisiou v roku 1984 vyrátaný na číslo 269. Časti dediny zámerne neboli obnovené a boli premenené na memoriál. Celkový počet zničených domov sa odhaduje na 87 a pravdepodobne 85 ďalších budov.
