Napriek značnému skepticizmu a nedôvere aj zahraničné médiá už minimálne od roku 1942 uverejňovali správy hovoriace o deportáciach a následnom vyvražďovaní.

13. októbra 1942 denník Newcastle Morning Herald and Miner´s Advocate ¹ uverejnil krátku správu s titulkom « Will be no Jews in Reich in 1943 »² Správa bola uverejnená na základe Štokholmskej správy. Najskôr píše o Židoch žijúcich v Nemecku, hovorí však aj o aplikácii rovnakého plánu na zvyšok okupovanej Európy³. Správa sa zmieňuje aj o tom, že nemecká vládnuca vrstva je sama prekvapená gigantickosťou svojho plánu, rovnako aj veľmi vlažnou reakciu zo strany zahraničia.

V novembri 1942 Chaim Greenberg ⁴ publikoval článok v anglickej sekcii Idisher Kemfer s titulkom The plan of destruction, kde sa Greenberg vyjadruje, že záchrana Židov závisí na dvoch mocnostiach – Veľkej Británii a USA.⁵ Greenberg však nespomína konkrétne koncentračné tábory.

1. marca 1943 The Singleton Argus prezentuje správu o popravách a spôsobe väznenia v koncetračných táboroch v Poľsku a Nemecku. Spomína 2,5 mil osôb, z toho 1 mil Židov, ktorí boli popravení alebo zomreli v práve v táboroch. Hovorí sa o konkrétnych krajinách, z ktorej deportovaní a popravení pochádzali aj s číselnými údajmi : Belgicko, Poľsko, Československo, Francúzsko, Grécko, Kréta, Luxembursko, Holandsko, Nórsko. Správa deklaruje, že vychádza z nemeckých štatistík, preto sú čísla pravdepodobne len čiastočne odhalené.⁶

1 októbra 1943 sa židovskou otázkou zaoberá austrálska tlač⁷, konkrétne denník The Northern Times⁸. Môžeme si všimnúť, že článok otvorene hovorí o miliónoch zahynutých Židoov, priam o židovskom masakri.⁹

Početné články sú dôkazom, že svet sa otázkou masového vyvražďovania bezpochyby zaoberal a už v roku 1943 túto skutočnosť niektoré svetové média prezentovali v podstate ako fakt.

---